Manifest průvodce

 Vstúpila som do triedy, v ktorej deti sedeli  so sklopenými zrakmi.

 Farby, ktoré majú  byť krídlami duše, sa v ten deň stali ich väzením.

Dozvedela som sa, že maľovali za trest.  

 V ich  očiach som uvidela svoje dávno zranené dieťa sedieť v kúte za hradbou mlčania a strachu.

Tento moment vo mne prebudil Rytiera pravdy a bojovať za ne.

Uvedomila som si, že v 21. storočí stále narážame na staré vzorce moci, za ktorou sa skrýva  maska autority.

 Keď pedagóg  poníži dieťa,  ktoré mu povie pravdu a nevyužije to ako príležitosť k rastu, stráca právo nazývať sa 

učiteľom, pretože si svoju  pýchu cení viac než pravdu detí. 

Odkladám rolu učiteľa a prijímam poslanie průvodce, ktorý chráni. 

Pretože ukradnúť dieťaťu radosť z tvorenia, znamená ukradnúť mu kúsok jeho slobody.

Moja cesta  umenia je cestou rovnocennosti. 

Je to výzva pre nás dospelých, aby sme odložili svoje zranené egá  a začali sa na deti – aj na seba navzájom – pozerať ako 

na rovnocenné bytosti. 

 Iba v pravde sa môžeme  uzdraviť."

The Spirit of Social Art