Rodina

Druhá časť z knihy, úryvok "Hosť mezi nami." 

V noci som nemohla spať. Plakala som. Myslela som na mamu. Po našom telefóne som cítila úzkosť a strach. Chudúčká, ledva rozprávala, slabučký hlas.

" Zavrela som oči a v duchu prosila Ducha svätého : " Zaveď ma na miesto za Ježišom, uč ma, ako to zvládnuť?"

V tú chviľu som uvidela pred sebou Ježiša. Sedel na kameni, otočil tvár ku mne a s vážnym výrazom na tvári sa ma spýtal : "Prečo plačeš?"

"Kvôli mame."

"Prečo sa neraduješ z toho, že odchádza na lepšie miesto?"

Zarazil ma odpoveďou. Zírala som naňho s pootvorenými ústami.

" Prečo nemáš vieru? Toľko si sa za ňu modlila, že si zabudla veriť?"

" Ja tu zostanem sama" povedala som zlomene.

" Rodinu si môžeš vybudovať znovu." odvetil.

Mlčala som.

"každý, kto verí v môjho Otca, je mojím bratom, sestrou i matkou." povedal a uprene sa na mňa zadíval.

Mlčala som

. "každý, kto verí v môjho Otca, je mojím bratom, sestrou i matkou." zopakoval

" Neboj sa, nikdy nezostaneš sama."

The Spirit of Social Art