Deti živého Boha

Pred týždňom som v Bratislave,  robila v  jednom kresťanskom spoločenstve, tvorivý lútkový workshop s de´tmi a predstavenie pre rodičov.

Bola som trochu nervózna, lebo to bola moja prvá skúsenosť, robiť workshop pre kresťanské spoločenstvo a aj preto, lebo som mala trochu strach, či ma deti príjmu a či to zvládneme.

Ke´´´ď som sa s deťmi trošku bližšie zoznámila, rozdelili sa do skupín, zadali sme si spoločne biblické príbehy, na ktoré si mali vytvoriť kulisy a do dvoch minút zahrať divadielko.

Tvorivý proces prebiehal v poriadku až do momentu, pokiaľ sa dve dievčatká, počas krátkej prestávky nepohádali.

Jedna druhej povedala niečo, čo tú druhú veľmi zranilo.

Najprv si to obe vysvetľovali medzi štyrmi očami, po chvíľke v mojej prítomnosti, ale nakoniec, z tej jednej vety, vyplávaly na povrch, hlbšie a dlhodobé zranenia, medzi nimi, ktoré sa v tú chvíľu nedali vyriešiť.

Ich bolesť ma zasiahla. Deväť - desať ročné dievčatá, cítia, vo svojich dušiach, tak hlboké zranenia a krivdy, ktoré jedna druhej vyčítali. Nie je na to príliš skoro?" pýtala som som  v duchu.

Mala som pred sebou, dve staré 40 ročné duše a nie 10 ročné, nevinné deti, ktoré by sa mali spolu bezstarostne smiať a hra´ť !

" Pane! pomôž mi! Ako to riešiť ?"

Zavolala som moju kolegyňku, aby ma zastúpila, pretože som vedela, že tie dievčatká pozná dlhšie, a dá im v tú chvíľu väčšiu citovú a duchovnú starostlivosť ako ja. 

Ja som sa musela vrátiť k zvyšnej skupine a viesť ďalej workshop, no cítila som, že atmosféra v skupine sa zmenila, bez ohˇĺadu nato, že ostatné deti, pokračovali v tvorení ďalej.

Dovtedy, sme tvorili všetci jednu bytosť, no v okamihu, ako sa tie dve dievčatká odstrihli, - odtrhli sa aj dve končatiny z celej bytosti.

Energia v skupine bola zmenená a ovlyvnilo to ďaˇľšie deti, ktoré síce dokončili divadielka, ale na druhý deň nechceli vystupovať pred rodičmi, pretože im v skupine chýbala, práve tá chýbajúca končatina.

Ocistli sme sa v začarovanom kruhu a mňa k večeru čakala sebareflexia.

" Pane, odpusť mi! Ja som išla zo seba, nie z teba! Ako som si mohla myslieť, že tento typ workshopu môžem viesť bez duchovného vedenia? Veď som musela vedieť, že Zlý bude útočiť na naše zranenia, moju nervozitu a strach, obvzlášť, keď chceme osláviť teba!

Mala som sa ešte pred začiatkom workshopu modliť, aj s deťmi, a prosiť o ochranu! Tie deti, to nevedia, ale ja to viem, že modlidba, je najsilnejšia zbraň a ochrana, pred neviditeľnými útokmi temna." hovorila som v Duchu.

keď sme sa s deťmi na druhý deň stretli, ešte pred generálkou, povedala som im : " Deti, to čo sa  včera, stalo, za to nikto nemôže a nechcem, aby sa niekto z vás cítil precinilo. Vyšli napovrch zranenia, ktoré je teraz potrebné uzdraviť.

Poďte, pomodlíme sa ešte pred vystúpením a pozveme do naších srd Pána, nech ich uzdravuje,  lebo On vie, aké boliestky v ňom máme. "

Všetci sme sa chytili za ruky a modlili sme sa. A za našími chrbtami, ich rodičia, v druhej miestnosti, spievali chvály a mne sa pri modlidbe s deťmi v spojení  chvál, urobili zimomriavky na rukách.

Vedela som, že Duch svätý je snami.

Niektoré deti, nakoniec vystúpili z divadielkom pred rodičmi a bola z toho nakoniec vydarená akcia, no som presvedčená, že to nebola len moja zásluha. Bola to zásluha Jeho, lebo vedel že Zlý, chcel prekaziť moje zámery a preto útočil na srdce detí. Najviac zraniteľných, ktorí sa nevedia brániť.

Nikdy som sa nemodlila s deťmi v kruhu, bola to posvätná skúsenosť.

Poučil ma : " Modlite sa za deti, za maličkých. Sú deti živého Boha. 

Vy všetci. 

Lebo ten, ktorý je v tebe, je mocnejší ako ten, ktorý vládne vo svete!"

Spirit of Social Art