Otisk v duši.

 Keď som nastupovala  v Spišskej do autobusu a kupovala si lístok, spýtala som sa vodiča : " Prosím vás, ten autobus 15:14 už išiel? Zmeškala som ho?"
" Meškám,..." odvetil. " Pozrite sa do zadu, akú zberbu veziem, a pochopíte prečo meškám.!" 

Otočila som hlavu smerom do zadu a uvidela som asi 10 rómskych chlapcov, vo veku 5 až 17 rokov, sediacich na zadných sedadlách autobusu.

Vodič mi podal lístok a ja som si sadla na sedadlo.

V okolí Spiša sú dediny v ktorých žijú prevážne len rómovia. V Rudňanoch, niektorí z ních, hádzali po autobusoch kamene a preto im zrušili zástavky. 

Pozrela som sa znovu na skupimu tých chlapcov." Čo pozeráš!" zakričal na mňa na celý autobus jeden z ních. " Ticho buď! " odvetila som mu po rómsky.

Chlapec stíchol a všetci sa prekvapene pozerali jeden po druhom, že som mu odpovedala rómsky.

Po chvíľke som sa postavila a išla smerom k ním dozadu. 

Z vytrešteným očami pozerali na mňa ako som si sadla veďla toho chlapca, ktorý na mňa zakričal. Hneď sa okolo nás zbehla skupinka a zvedavo čakali čo bude."Vieš prečo som sa tak pozerala na vás?" " Nie!" "Pretože ten vodič o vás povedal, že ste zberby!" 

Prekvapene sa na mňa pozrel. " Ale my sme nič neurobili!" odvetil a pridali sa k nemu aj ostatní. "Ten vodič išiel rýchlo a skoro niekoho zrazil!" ozval sa ďaľší chlapec. " A jedna pani padla v autobuse!" povedal zas iný, " My sme mu vynadali, aby jazdil pomalšie!" povedal ten čo sedel vedˇľa mňa.

" Vy máte pocit, že sa musíte stále brániť, že vás niekto obviní, pretože ste cigáni, však?"Prikývol.

"Chlapci... ten vodič, nie je prvý ani posledný, ktorý vás obviní z niečoho čo nie je pravda... dôležite je, aby vo vás nezostala horkosť v srdci." povedala som. "Nájdite si niečo v živote, čo vás bude baviť a naplňovať. Koníček cez ktorý sa budete realizovať a čo vám pomôže tieto city a krivdy spracovať . Možno sa časom budete tým živiť ."

 "Ja boxujem!" ozval sa jeden. " Aj ja!" ozval sa druhý. " Ja tiež boksujem!" ozval 5 ročný malý romáček. " Aj ty boksuješ?" napadobnila som ho a všetci sme sa zasmiali " Skoro všetci boxujeme!" povedal ten prvý. "

"Je úplne jedno čo robíte, hlavne že vás to baví!" povedala som.

 "Chlapci ja som tiež rómka!" povedala som.  Prekvapene na mňa pozerali a okúkávali.  "Som biela cigánka!Vyrastala som medzi bielymi. Som adoptovaná!"

" Takže nás máte rada ?" spýtal sa jeden z nich." Samozrejme, som vaša!! A vy ste moji !"odvetila som a všetci sme sa zasmiali.

Keď som vystúpila, myslela som na toho vodiča. Prekvapil ma svojou reakciou, ale vedela som, že za jeho reakciou bol strach. Strach, stres a nervy z toho, kedy mu niekto z rómov, hodí zase kámen počas jazdy, do okna autobusu. 

A tí chlapci, to v tú chvíľu odskákali, ale i tí romáci, ktorí musia chodiť 5 km pešo na zástavku, kvôli svojím súkmeňovcom.

Zaujímala by ma vodičová reakcia, keby som sa mu vtedy priznala...Možno by si v budúcnosti radšej zakusol do jazyka, lebo by už vedel, že ho môže hocikedy prekvapiť  ...v bielom šate cigánka. :)

Doplácame na hriechy našej rasy... akákoľvek rasa. 

No pri nás romoch cítim, že tí, my, ktorí sme sa  duchovne viac rozvinuli, sa podvedome viac ospravedlňujeme  za naše hriechy, generačné hriechy predkov, že stále cítíme potrebu dokazovať, že sme dobrý.

A pritom, každý človek, bez rozdielu rasy, je zodpovedný v prvom rade za seba! 

Začarovaný kruh viny... oboch rás.

Myslím si, že ak by vstúpila Božia milosť do našej bolesti, ktorú sme si po stáročia spôsobili, naše národy by sa uzdravili. 

Asi o dva týždne som bola v Spišskej znovu a ako som kráčala po chodníku, už zdiaľky sa na mňa usmieval jeden chlapec, róm. Keď prišiel bližsie, pozdravil ma. Chvílku som zmätene pozerala naňho. 

" Autobus!"pripomenul mi. 

" Ahááá, prepáč, povedala som, keď som v ňom spoznala jedného chlapca, z tej partie z autobusu. 

 Kam ideš?" 

" Na box." odvetil.

" Super, teším sa." 

" Budem mať zápas!" 

" Prídem ťa povzbudiť!" odvetila som.

keď sme sa rozlúčili a každý šli svojou cestou, hrial ma dobrý pocit v srdci, že som v tom rómskom chlapcovi, zanechala otisk v duši. 

Spirit of Social Art