Duševná prevencia

 Znovu som bola v Bratislave, robiť lútkový workshop.

 Technicky prebiehal rovnako...no mentálne prebiehal inak.

Keď si deti maľovali lútky, jeden 9 ročný chlapec na celú triedu povedal : " Ako som to zlé namaľoval."Prekvapene som sa pozrela k jeho skupine a pomyslela si : " Pekne mi to ten chlapček ukazuje! No on má desať a ja po 40tke!

Podišla som k nemu a spýtala sa ho : " Čo keby si radšej povedal?" : Aký pekný obrázok som namaľoval?"

Chlapec sa pozrel na svoj obrázok a povedal, ale už trochu neisto : " No ale, nie je moc pekný..." 

Akoby chcel, aby som mu potvrdila, že jeho obrázok nie je naozaj pekný!

"Od koho má toto presvedčenie? Od ktorého rodiča? babky? dedka?"premýšľala som v duchu,

Otočila som sa k tabuli a povedala: "Deti, dnes sa zameriame na pekné veci a napísala som na tabuľu : 

 " Aký pekný obrázok som namaľoval!A povedzte mi, aspoň jednú peknú vlastnosť, ktorú máte na sebe radi!"

 Prekvapené výrazy...no ten môj  bol asi najviac.

V tej chvíli som nepomáhala len im, ale i sebe.

Duševné zdravie a prevencia, by mala začínať už  v detskom veku, na školách, v rodinách.

Viesť deti k sebeláske, prijatiu a sebahodnote... 

Dať im náskok, aby nesedeli v dospelom veku na terapiii a neriešili svoje zranené, vnútorné deti, ale aby mali zdravý vzťah k sebe, zdravé vzťahy s ľuďmi okolo seba.

Spirit of Social Art