Trhlina v niti

***

Zase sa ma dotýkal tými svojimi špinavými rukami, aj keď som mu jasne povedala: "Nie!"On sa len ušŕňal a smial,  Moje slová preňho nič neznamenali.

"Prestaň!" zrúkla som, no on bezcitne pokračoval ďalej. V tej sekunde som  dostala  obrovské nervy, ten potláčaný tlak vybuchol von a začala som ho päsťami tĺcť po hlave. 

Ten parazit sa pod mojimi údermi rukami skrýval hlavu.

"Chceš ma zabiť?"

Vystúpila som z auta s mladým mužom. Bol to právnik. Cítila som z neho istota a bol neuveriteľne krásny – mal  čistú tvár, akoby to bol samotný duchovný sprievodca. Keď sme stáli vonku,  ruke drží kľúče od Ondrovho domu. 

Mal jasný zámer: i"Ideme tam. Mala som strach no on v sebe nemal ani stopu obavy. Vtom sa  zničoho nič objavil Ondro. Vynoril sa nečakane a zamieril rovno k nášmu autu.

. Skrčil sa k nemu zozadu, chytil zadnú nápravu, skontroloval ju a rázne ju zabuchol, aby sedela presne tak, ako má.

Potom sa narovnal a prišiel priamo ku mne.  Pozrel sa mi do očí a ustašeným hlasom sa spýtal:"Chceš ma zabiť?"

Prekvapene som naňho pozerala. " Ja som z neho celé tie roky mala ochromujúci strach! No v tú sekundu som to uvidela ,že ten, kto sa tu v skutočnosti trasie strachom, je on. 

***

Vošla som do dvora domu a pozrela sa k zemi. Boli tam malé, čerstvo narodené potkany. Biele bábätká od mojich dvoch potkaniek. Porodili čisté mini bábätká, boli jedno na druhom. Vtom pribehla moja potkanka Bibi. Chytila som si ju pevne do rúk a vravím jej: "No, koľko miniek to máte..." 

---

. Sedela som vedľa môjho mŕtveho otca Tonka. Vedľa nás bol drevený stolík, z ktorého trčalo vysúvacie drevo. Keď som sa ho dotkla, na povrchu bolo dokonale hladké. Otec sa pousmial.

 ***

Keď som sa zobudila z tých snových obrazov, prvé, čo mi napadlo, bolo: "To je odpoveď na moju predchádzajúcu kapitolu?"Vstala som z postele a išla som sa pozrieť na moje potkanky. Otvorila som dvierka. Každá ležala vo svojej hamake. Ako každé ráno som ich začala hladkať. Bibi si ako vždy privierala očká a vychutnávala si hladkanie po chrbátiku. Ňufka, ktorá na maznanie veľmi nie je, si už aspoň na tento ranný rituál zvykla a dovolí mi to.

No podvedome som stále myslela na tie sny. Bože, to je divočina! Viem však, že presne takto so mnou komunikujú.  Tie obrazy, ktoré sú niekedy ako hádanky, musím rozklúčovať. No emócie, ktoré otvárajú... sú desivé. Chcú očistiť moju dušu?Privrela som oči.

Keď som kedysi vo vnútri cítila hnev a bezmocnosť, anavonok som sa nútila do umelého odpúšťania a kresťanskej pokory, Vytvárala som v sebe obrovskú duchovnú lož. A táto neúprimnosť blokovala všetky éterické sily v krku.Včera som po prvýkrát naozaj napísala to, čo cítim a čo si myslím. Verím, že duchovný svet počul tú surovosť a absolútnu úprimnosť. To je preňho tisíckrát cennejšie než falošné modlitby s maskou na tvári.

Ten prvý obraz v sne bol taký živý, taký reálny. Aspoň v tom sne som ho tĺkla. Ešte dnes, i po tých rokoch, k nemu cítim hlboký odpor. Bol otravný, nechutný a hlavne sebecký, bez štipky empatie. Riešil len svoje pudy a komplexy. Bol to vychcaný čurák, ktorý zneužíval moju mladosť. Zneužil to, že ma adoptívni rodičia v mladosti vyhodili. Že som nemala nikoho. Nikoho staršieho a stabilnejšieho, o koho by som sa oprela. 

Verila som, že keď je starší, je zrelší. Ale bol to monštruum. Využil moju naivitu, emočnú nevyzretosť, nesamostatnosť a závislosť. Za to, že mi "pomáhal", ma psychicky, fyzicky a emociálne vydieral. Zneuctil moje telo. Nie, neznásilňoval ma v pravom slova zmysle. Robil to sofistikovane. On si ten sex vynucoval.

 Tváril sa ako dobrodinec a celé okolie ho tak vnímalo. No v skutočnosti to bol netvor a manipulátor, ktorý svoju moc zneužíval cez peniaze, cez vytváranie pocitu viny a strachu: "Kto sa o teba postará, Zuzana? Ja som jediný, komu na tebe záleží! Ja ťa mám rád, ja sa o teba postarám."

No v skutočnosti len potreboval moju závislosť, lebo vtedy mal nado mnou absolútnu moc.Keď som bola v base, cítila som sa paradoxne v bezpečí. Niekedy som si vravela, že sa odtiaľ ani nechcem vrátiť. Mala som strach, že sa to bude opakovať. Že ho raz zabijem v zúrivosti prepichnem nožom! 

I keď sa mi podarilo od neho utecť počas rokov a začala žiť svoj vlastný život, ten jeho neustály psychický tlak, obťažovanie a prenasledovanie ma privádzali do zúrivosti. 

Ako by som však dopadla, ak by som ho prepichla? Ako tie chuderky ženy, ktoré skončili v base za kokota? Za psychopata, ktorý ich mlátil a zneužíval? Nakoniec sú takíto psychopati pred systémom obete – alebo ich zo seba urobia – a ženy, ktoré ich zabili v sebaobrane, sú označené za vrahyne.

I teraz, keď to píšem, po 15 rokoch, mám slzy v očiach. V tele cítim tú obrovskú bezmocnosť a zlosť akoby to bolo včera. A zároveň sú to slzy vďačnosti, že som našla nakoniec dostť sily odísť, aj keď s dramatickým cirkusom. Pretože vďaka tomu som mohla stretnúť Viktora, ktorý ma naučil dôverovať. Naučil ma, že ak pre mňa muž niečo urobí, nemusím sa predávať ako prostitútka. 

Niektorí muži nevedia precítiť bezmocnosť zeny. Ja by som im dopriala – presne takým, ako je on – byť v tele ženy aspon mesiac. Pochopili by...

Nechápem, ako mohol ignorovať moje "Nie!" a považovať ho za "Áno". Ešte dnes cítim, že som si priala, aby chcípol.. zo strachu, aby ma už nikdy nemohol zraňovať. No viem, že ak mu neodpustím, bude to on, kto sa bude v éteri vracať a zo strachom sa pýtať : " Chceš ma zabiť?"

Rodičovská láska od otca i matky by mala byť plná citu, bezpečia a ochrany. Aby nikdy nevzniklo to prázdno medzi dieťaťom a nimi... pretože ak sa pretrhne tá čistá niť, ktorá drží lásku, vzniká priestor pre temné sily. Nevyreté, naivné dieťa, akým som bola ja, skočí hneď k prvému človeku, ktorý sa zachytí na tejto trhline.

 Parazit vycíti príležitosť. Zaháčkuje sa na obeť, na jej strach a zlomenosť.

Aspoň že si nablízku, Tony. I keď po smrti, ale viem že si tu.. Viem, že teraz už všetko vieš

A ja prosím, aby Boh Otec vyliečil moje vnútro a definitívne ma oslobodil od všetkej  zlosti z minulosti.