...

***

Mama Melanka sedela za stolom a niečo prepočítavala. Vyerala na osemdesiat rokov, presne tak ako v realite. S jedným rozdielom – vedela hovoriť. Pozrela sa na mňa úplne bezcitne. V očiach mala zlý, zlomyselný pohľad a vzápätí mi vbodla jedovatý šíp priamo do tela.

Povedala: "Dala som to im."

Otočila som hlavu k posteli, na ktorej sedeli traja chlapci. Jeden z nich sa mi posmešne uškŕňal do tváre. Vzala som do ruky pohár s vodou a zlostne mu ju vyliala priamo do očí.

***

Aj po prebudení som ten šíp stále cítila hlboko v sebe...

"Ja na tú návštevu ísť nemôžem. Nemôžem tam ísť, Pane," povedala som nahlas do prázdnej izby. 

"Zranila by ma. Zranila by ma presne tak, ako zakaždým, keď tam prídem. Cestujem za ňou osem hodín a zakaždým si odtiaľ odnášam len ďalší jedovatý šíp... Prečo za ňou vlastne chodím? Z pocitu viny? Alebo len preto, aby nikto nepovedal, že som zlá dcéra? Z čistej lásky za ňou nechodím... to je krutá pravda," priznala som si nahlas.

Demencia jej už nedovoľuje vyjadriť hnev v reálnom svete, a tak si ho na mne vyvršuje cez sny. Naše duše sú však silno prepojené, a preto sa v tom nehmotnom svete stále stretávame.

"Ale sama si to urobila! Sama!" kričala som v duchu smerom k nej. "Tým sviniam, ktoré ťa obrali o dom, tým by si mala robiť zle! A nie mne! Mne, ktorá za tebou chodí celý rok na návštevy, nosí ti ovocie, minerálky, koláče... Mne, ktorá platí drahé hotely a cesty za Viktorove peniaze, len aby som opäť znášala tvoje jedovaté reči!"

Zrušla som cestovany listok a zaspala znovu.

***

Keď som sa ráno zobudila, spomenula som si na ďaľši sen ktorý sa mi sníval. 

" Bola som v izbe so 14.rocnym Jurajom,  v jeho detskej izbe. Usmieval sa na mňa, 

Stali sme vedla jeho postele a ja som mu povedala : " Bol si taký strarostlivy, keď som ležala pri tebe tebe.  Citila som, ze ma mas rad. Stale sa usmieval.

Nahle som sa rozosmiala a povedala som mu : " Musím sa ti priznať, že som ti neskor kradla cigarety, ktore si mal v garazi."

A on le stál a usmieval sa.

***

 Juraj bol  syn kolegu môjho otca Tonka. Jeho Otec a Tonko boli najlepsi kamarati  a my sme k nim kedysi chodili na návštevy. Keď som spoznala Juraja mal 14 rokov a ja desat .

Juraj bol najmladsí z troch surodencov. a považovali ho  za čiernu ovcu rodiny. Fajčil, popijal a potuloval sa s kamarátmi. 

No keď ma mal na starosti počas prázdnin, keď som u nich bola na týždeň, správal sa ku mne velmi starotlivo. Bral ma všade so sebou, hoci som bola oveľa mladšia. 

Bral ma všade so sebou, hoci som bola oveľa mladšia. Chodila som s ním a s jeho kamarátmi do lesa k potoku, alebo len tak skákať do sena.

Živo si spomínam na jedno popoludnie pri potoku. Chlapci priviazali o hrubý konár stromu pevné lano, rozbiehali sa a ako Tarzani skákali ponad vodu na druhý breh. Bola to skvelá zábava, až kým jeden z jeho kamarátov nedoskočil na opačnú stranu úplne bosý. 

Vtom sa lesom ozval strašný, krik a plač. Jeden z chlapcov  dopadol priamo na starý, hrdzavý klinec, ktorý mu prerazil chodidlo skrz-naskrz. Juraj a ostatní okamžite pribehli k nemu. Nastal chaos, no Juraj nestratil hlavu. 

Kľakol a pevne chytil chlapcovu nohu a pokúšal sa klinec z chodidla vytiahnuť. No nešlo to – držal v rane príliš pevne. 

Ešte dnes,  mám pred očami Jurajov bezradný výraz tváre. No zároveň citlivosť a súcit s bolesťou svojho kamaráta. Keď pochopili, že klinec na mieste nevytiahnu, chlapci  zodvihli zraneného kamaráta na ruky a cez celý  les ho niesli na rukách až do dediny, aby mu privolali sanitku.

Keď sme večer spolu ležali v jeho posteli, túlila som sa k nemu a on ma zakrýval dekou, 

A raz sa stalo, že  som od nich odišla, lebo som mala pocit, že na mňa kašle. Hneď utekal za mnou a pýtal sa : " kam si išla?"  Robil si starosti. 

Po tých prázdninách mu zomrel otec. Juraj vtedy začal piť, chodiť po krčmách a nezvládol tú obrovskú stratu. Jeho mama si nanho stazovala mojim rodicom a ohovarali ho za chrbtom. 

 Tvárili sa, že sú lepší.

Je pravda, že aj jeho otec dosť pil a Juraj ten sposob riesenia emocii po ňom prebral, no v jadre to bol citlivy a starotlivy chlapec. 

.Preco ho nevideli mojimi ocami? 

Posldené roky som naňho myslela.

Čo sním je? Ako sa cítí? Je to už vyse  tridsať rokov. Oženil sa?  Prestal piť ? 

Toto bol prvy sen po 30 rokoch, ktorý sa mi sním sníval. Premkol ma nepríjemný pocit.

Čo keď už nie je medzi nami?