Pozvanie

Týždeň pred Vianocami, som sa zobudla na explóziu, myslela som si, že je 3. svetová vojna. 

Zľakla som sa a utekala rýchlo k oknu, ďaľší výbuch. Bol to kamión.

V tej chvíli som len ostala stáť ako prikovaná. Len som civela na tie plamene a dým pod oknami a ja som si uvedomila, že to čo vidíme vo filmoch, je  zobrazená realita, ktorú neriešime, pokiaľ sa nás netýka.

 V duchu som sa pýtala, len na tri otázky :" Zasiehnu  tie ohnivé plamene stromy pod našími oknami i dom? Mám čas utekať alebo sú to moje posledné minuty života?

Žiadna myšlienka na oblečenie, mobil, peniaze, doklady.  Pri šťastí by som utiekla  v pyžame a z bosá.

Po tejto situácii zostal vo mne strach a vedomie, že zo dňa deň tu nemusím byť.

A tak som si urobila poriadok v rámci závete...

O ďalší týždeň som bola na Silvestra v Bratislave. Chcela som ísť do jedného podniku, a skončila som v podniku...v inom.

Poznáte to nie? To sú tie zvláštne veci medzi nebom a zemou.

Ako som stála vonku pred tým podnikom do ktorého som chcela ísť, o pár metrov, pri tom ďaľšom " podniku" bol na stene, niečo ako bilbord, nápis : " Ježiš je kľúčová postava Vianoc."

Pozerala som na ten veľký nápis a v duchu si pomyslela : " Tvl, ten človek musí byť blázon, keď má odvahu vycapiť takýto nápis na stenu."

Ako som tam stála, zrazu, som v okne nad tým nápisom, zbadala neakého človeka. " Idem sa tam pozrieť!" povedala som nahlas a vkročila do toho iného " podniku" v ktorom ma v ten večer, už čakal Ježiš a ľudia , ktorí sa za mňa v ten večer modlili.

No nebola to len taká hocijaká modliba, ktorú často krát odrapkáme bez citu. Oni sa modlili od srdca, skrze ich modlidby som ucítíla na sebe Božiu milosť, ktorá presiakla do celého môjho srdca a to tak, že celé moje telo horelo, oblieval ma pot, akoby som mala každú chvíľu odpadnúˇť, zimomriavky na rukách,  tak silno sa ma dotýkal  oheň  ducha svätého.

Keď o takýchto milostiach hovorili iní ľudia, neverila som tomu, ako neveriaci Tomáš, že takéto niečo  existuje.

Keď som im po polnoci na prelome starého roka, v Prielome, tak sa volá ich spoločenstvo, hovorila o tom ohni pod našími oknami, pochopila som, že som nemala zostavovať záveť, ale že som sa mala obrátiť k Bohu a ďakovať mu, že ma ušetril, a že mi dal znovu príležitosť o týždeň, pijať Božiu milosť, lebo som sa strácala v temnote.

Prijať ho, ešte predtým než odídem do duchovného sveta, lebo som zišla z cesty.

Uvedomila som si, že Ježiš chcel byť na prelome Starého roka, do Nového roka so mnou, že chce kráčať vedľa mňa. Chce aby som kráčala po jeho boku, že nemusím mať strach, už sa nebudem cítiť sama.

Pozval ma a čakal, či jeho pozvanie príjmem, lebo tri dni predtým som ho v modlidbe prosila o pomoc, len som na to zabudla.

Zajtra, som už tu nemusela byť.

Nikdy neviem, kedy budem odvolaná. To vie iba On.

Život je okamih. Zlomok sekundy.

Darmo mám plány,

Vďačnosť a pokora k životu,  ktorý mi daroval Boh.

Dnes som tu, zajtra nie.

Spirit of Social Art