Kúsok syra

Dnes ma pozval blízky priateľ domov na obed. 

Keď som zaparkovala auto pred jeho domom a zamkla ho, všimla som si pri kontejneroch staršiu pani, ktorá sa prehrabovala v odpadkoch.

Mala na sebe teplý kožuch, obmotaný hrubý šal a vedľa seba vozík v ktorom si niesla deky a spácak."Hľadá jedlo?"

 Keď som prišla hore do bytu a vošla do kuchyne mal už pripravené porcie na tanieri." Ty počuj , vo vašich kontajneroch neaká pani, asi hľadá  jedlo.......odnesiem jej placku...."

 Prekvapene sa na mňa pozrel a odvetil : " Tak jej zober ešte aj toto..." " A čo keď to nebude chcieť vôbec prijať a pošle ma preč?" zaváhala som. "Tak radšej skúsim len tú placku..." a išla späť von.

" Pani!" oslovila som ju. " Zoberte si placku! Je teplá! Zohrejete sa!" 

 keď  otočila ku mne svoju tvár a ja som jej ju podala do ruky, uvidela som tak dobrácky a vďačnú tvár... 

"Ďakujem vám, našla som len kúsok syra.. " odvetila. 

A ja som ľutovala, že som neprekonala strach z odmietnutia. a nezobrala pre ňu viac jedla!

Chvíľku sme sa rozprávali o jej situácii. " Už som z toho taká unavená!"povedala.

Možno si niekto povie : " Môže si za to sama!" 

 No v dnešnej dobe, už nie je istota, že sa nikto z nás neocitne v rovnakej situácii  ako  tá pani a nebude hľadať v kontajneri... kúsok syra. 

Spirit of Social Art