Druhá časť z knihy, úryvok "Hosť mezi nami."

Pred pár dňani som pozerala dokument o Kambodži od českého autora Miroslava Trudiče. " Europania sů inak nastavený. keď je v rodine nedostatok jedla, - najprv rodičia dajú jedlo dieťaťu, aby sa ako prvé najedlo. " hovoril.

Stalo sa to pred 20 rokmi. Ráno som sa zobudila na veľké bolesti bruchu. Mala som krče, krútia sa na posteli, spotená od bolesti.

Po omši bývajú v kostole moderné chvály a preto som tam ostala. Chcela som si zaspievať.

Pred dvoma dňami som prechádzala na Budějovickej v ( Prahe ) okolo jednej babky. Sedela na múriku, barle opreté oň. V dlaniach držala mince a okolo idúcich ľudí prosila o peniaze. Keď oslovila mňa, najprv som ju chcela ignorovať, no vo vnútri som citila, že nekonám správane.

Dnes ma pozval blízky priateľ domov na obed.

Keď som nastupovala v Spišskej do autobusu a kupovala si lístok, spýtala som sa vodiča : " Prosím vás, ten autobus 15:14 už išiel? Zmeškala som ho?"
" Meškám,..." odvetil. " Pozrite sa do zadu, akú zberbu veziem, a pochopíte prečo meškám.!"

Nepotrebuješ luxusný byt, ale byt, v ktorom skloníš hlavu, ktorý vonia teplom domova.

Do Spišskej som prišla o pol 11 večer. Na druhý deň som išla za mamou do Rudňan. Bola v jedálni, na vozíčku. Sedela medzi babkami a dedkami za stolom.

V noci som sa zobudila na hlas, ktorý mi povedal : " Nechoď ráno vlakom, ktorý ti ide o 7 : 48. "
" Sľúbila som mame, že sa uvidíme dnes. Keď pôjdem neskôr, prídem do Spišskej v noci. odvetila som v duchu.